Je 11. marca, večer pol desiatej! Zvoní mi telefón. Kto to asi môže byť, že tak neskoro má nejakú dôležitú a neodkladnú správu? Prekvapene sa pozerám na displej telefónu. „József Kiss – delta rieky Po“. Ledva mám silu pozdraviť kamaráta, ktorý mi s chvejúcim sa hlasom tlmočí, že jeho hosť z Ajky Attila Zsédely ukoristil obrovského sumca. Správa ma úplne vzrušila...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Aký je veľký? Akú má dĺžku? Na akú nástrahu a ako?
Teraz sa nám ho podarilo zatiahnuť do člna a musím povedať, že je obrovský!!! Zatiaľ poznáme iba jeho dĺžku, ktorá je od koreňa chvostovej plutvy 245 cm, ale má obrovský „bachor“. Podľa nás jeho hmotnosť isto presahuje 100 kg hranicu. Sumec zobral počas prívlače na tretej plytčine pod prístavom na vobler. Do člna sme ho dokázali zatiahnuť iba traja s pomocou mladšieho brata Atilu.
Kedy ste ho ulovili?
Nie sú tomu ani dve minúty, čo sme ho dostali do plavidla. Na noc sme sumca priviazali a zajtra ho zvážime. Len čo zistíme výsledok, okamžite ťa volám...
Ste veľmi šikovní! - vzápätí gratulujem chalanom!
Jóži mi nedal čas ani prekvapiť sa. Asi nemusím hovoriť, že som v tú noc už veľa nespal. Podľa toho, čo som sa dozvedel od kamaráta, hmotnosť úlovku odhadujem približne na 120 kíl a už aj to samé je senzácia.
Ahoj! Tak čo, aký je?
Tipni si...
Fotky som ešte nevidel, ale podľa toho čo si mi povedal, môže mať okolo 120 kíl.
Csaba, podrž sa! Váži presne 135 kíl.
Panebože! To je svetový rekord! Buď taký dobrý, daj my Atilu!
Atila v stručnosti opísal dianie, ale nechcel som ho zbytočne zaťažovať, preto sme sa dohodli, že keď sa vrátia domov, tak podrobne porozpráva o podmienkach lovu, respektíve mi pošle obrove fotky. Malé družstvo pricestovalo v nedeľu večer a nevídané dobrodružstvo sme si mohli konečne analyzovať podrobnejšie.
Atila, začneme pekne od začiatku. Odkedy chytáš cielene sumce?
Prvé inšpirácie som dostal od otca, keď som mal ešte iba desať rokov. Na brehu rieky Rába som mohol byť svedkom ako bojoval s jeden a polmetrovým sumcom, ktorého nakoniec aj úspešne vytiahol na breh. Nikdy nezabudnem, ako ma poslal do vody, aby som pomohol vytiahnuť rybu a ja som bez váhania zdrapol sumca, ktorý sa vtedy ešte zdal byť obrovským, za spodnú čeľusť. Jednoducho som ho nemohol premôcť a skoro ma stiahol naspäť do rieky. Otec, vidiac moju bezmocnosť, zahodil udicu a spolu s rybou ma vytiahol na breh. Sumca uložil do trávy a ja som ho okamžite priľahol, aby sa náhodou nedostal naspäť do vody. S rodičmi sa do dnešného dňa výborne bavíme nad touto historkou. Vtedy sa vo mne pohlo niečo, vďaka čomu som sa začal zaujímať o dravé ryby. Nasledovali prekrásne roky a nezabudnuteľné zážitky z brehov Ráby. Napriek zážitkom, ktoré sú spojené s touto riekou, s obľubou navštevujem aj vodné nádrže v blízkosti Ajky. Minulý rok sa mi s mladším bratom pošťastilo na jazere Lőrintei-tó na blyskáč zdolať 43,15 kg ťažkého sumca, ktorý je dodnes rekordným úlovkom tohto jazera.
Takto ste mali dostatočný základ na to, aby ste sa pustili do vážnejšej zahraničnej výpravy. Prečo padla vaša voľba práve na deltu rieky Po?
Môžeme za to vďačiť tiež iba náhode. Organizoval som výpravu na Ebro, na ktorej, okrem brata, sa mali zúčastniť ešte piati kamaráti, tiež zanietení lovci sumcov. Žiaľ, tesne pred odcestovaním väčšia časť spoločnosti odriekla účasť, vyhovárajúc sa na rôzne dôvody. Keďže nás hnala krv, vybrali sme si bližší cieľ a spolu s rodinou vyrazili do delty rieky Po, do Jóžiho kempu.
Aké podmienky vás čakali na brehu rieky, aká bola voda a aké bolo počasie?
Ak by som mal byť úprimný, povedal by som, že podmienky boli strpčujúce. Rieku bičoval silný vietor, ktorý fúkal s rýchlosťou 80 km/h, teplota bola pod bodom mrazu a husto padal sneh. Ani „nebeskí“ nám nechceli dopriať jednu dobrú rybačku. O tom, že pôjdeme na otvorenú rieku, nemohlo byť ani reči. Jóži sa nás snažil utešovať, tak nás zobral na menší kanál, kde som skoro na prvé nahodenie zasekol 13 kg sumca. Nečakaný úlovok nás veľmi potešil. Sumca sme odfotili a následne pustili na slobodu. Na tretí deň sme sa prebudili opäť na husté sneženie a prudký vietor a už sme začali uvažovať, že to vzdáme a vyrazíme domov. Jóži nás prehovoril, aby sme ešte ostali jednu noc a skúsili opäť šťastie. Čas som si práve krátil listovaním v tvojej knihe a poviem úprimne, ani dušou ani telom som si neželal byť na vode. Skoro poobede sa ale vietor trocha utíšil. Povzbudzovali sme sa navzájom a nakoniec bolo rozhodnuté. Dobre sme sa obliekli a vyrazili do studenej noci; teplomer ukazoval mínus 2 °C. Napriek zime nám rieka ukázala svoju priaznivú tvár. O kúsok síce stúpla, jej voda bola trochu mútna, ale hladina bola pokojná, panovalo úplné bezvetrie.
Nenapínaj to, rýchlo, ako to bolo ďalej?
Jóži nás zaviedol na najsľubnejšie úseky, ale ostali sme bez úspechu. Ale iba do chvíle, kým sme sa doplavili k hornej špičke tretieho ostrova, kde sme začali loviť na plytčine zo strany smerom od koryta. Stačili sme nahodiť iba zopárkrát, keď sme spozorovali vyskakujúce a unikajúce, asi 1 kg ťažké ryby. Dravce ich preháňali na obrovskom úseku. Boli sme presvedčení, že pod hladinou lovia sumce. Čln sme nechali voľne splavovať zadnou stranou v smere toku. Poprosil som brata, nech sa postaví vedľa motora, aby on mal možnosť na prvé nahodenie, veď ja som už mal na konte úlovok. K úseku sme sa priblížili so zatajeným dychom. Ako prvý nahodil brat a následne i ja som poslal do tanca svoju nástrahu. Chvíľu som vyčkal a potom som drevenú rybičku začal pomaly viesť. Kľučku navijaka som stihol pootočiť asi trikrát, keď som dostal tvrdý záber. Môj zásek sadol dobre a v tej chvíli hladinu pred nami preťala obrovská chvostová plutva. To, čo nasledovalo potom, sa nedá takmer ani opísať. Vyrážajúca ryba ma strhla zo stredu člna, úplne do prednej časti plavidla, kde som spadol na kolená. Udicu som dokázal udržať iba obidvomi rukami. Ryba uháňala smerom ku korytu ako rýchlik. Môj navijak doslova dymil.
Vydržalo náčinie tento nápor?
Vydrž! Dozvieš sa! Jóži okamžite naštartoval motor, iba tak sme sa dokázali dostať ponad rybu. Keď sme dobehli sumca, motor zastavil. Ryba nás s ľahkosťou udržala v toku, ba dokonca zaťažený čln bez problémov vliekla proti prúdu. Chlapci narýchlo uložili veci, aby mi nič nezavadzalo počas zdolávania. Nasledoval veľmi tvrdý, trištvrte hodinový súboj, a svoju korisť sme mohli konečne prvýkrát zočiť. Sumec viackrát preplával popod čln, ledva som ho stíhal obsluhovať. Očko na špičke prúta som videl iba veľmi zriedkavo, aj to iba na okamih. Vrchný diel prívlačovky skoro počas celého zdolávania bol zatiahnutý pod hladinu. Rúčka palice, ktorú som mal opretú o slabinu, začala spôsobovať vážne bolesti.
A čo tvoj protivník? Nevzdával sa len tak ľahko, predpokladám...
Pohľad na obrovského sumca nás priam šokoval. Vôbec sme netušili ako dostaneme to mohutné zviera do člna. Svojím pohľadom som okamžite pátral po nástrahe .Videl som, že zadný trojháčik je zachytený v kútiku tlamy, kým predný háčik sa počas zdolávania zapichol ponad ústa ryby. To ma veľmi upokojilo, protivníka som držal stabilne. Z prekvapenia sa ako prvý spamätal Gyula a rázne potľapkal hlavu ryby. Vystrašený obor sa otočil a mohutným výpadom sa ponoril do hĺbky. Trvalo asi päť minút, kým som ho dokázal znova vrátiť sa k člnu. Brat ho bez rozmýšľania schmatol za spodnú čeľusť a poprosil Jóžiho, nech mu pomôže. Dvaja so štyrmi rukami nadvihli hlavu obra, ale ďalej s ním už nedokázali pohnúť. Okamžite som položil udicu. Sumca som rýchle zdrapil za žiabre a prsnú plutvu a iba spoločnými silami sa nám podarilo nadvihnúť obrovský bachor cez okraj plavidla. Následne sme zatiahli do člna celé mohutné telo.
Myslím si, že si už bol na konci svojich síl. Aké emócie sa v tebe rozpútali?
Spočiatku sme iba neveriacky civeli na rybu, nemohol som uveriť, že vôbec môže existovať takýto obrovský sumec. Jeho fúzy boli hrubé ako palec a ako sa natiahol na podlahe člna, jeho plný žalúdok sa zdal byť neopísateľné veľkým. Vtedy vyvracal úplne zdravého, vyše kilového karasa. V tom momente som vôbec nemohol pochopiť, čo sa vlastne s nami udialo. Vysilený som si sadol vedľa chvosta ryby. Ďalšia vec, na čo sa pamätám je, že ma brat a Jóži objímajú a gratulujú mi. O chvíľku na to sa rozbzučal motor a už sme leteli do prístavu. Potom si už bol účastníkom dobrodružstva aj ty, lebo tu sme zmerali dĺžku ryby a Jóži ťa okamžite volal, aby ti oznámil správu o neuveriteľnom úlovku.
Áno, áno! Ozaj ste ma potešili, že ste mi okamžite zavolali a bol som medzi prvými, kto sa dozvedel túto skvelú správu. Ale aj na to sa pamätám, že vtedy už bol počuť aj váš hlas, ako ste dávali najavo svoje opojenie z víťazstva. Čo sa dialo ďalej v túto čarovnú noc?
V prístave nás obkľúčili českí a rakúski rybári, ktorí si mlčky s údivom obzerali rybu, kým sme ju nepriviazali na lano a nepoložili naspäť do vody. Dohodli sme sa, že ráno ju zvážime a pustíme na slobodu. Obor dovtedy ostane na tomto mieste. No kvôli nadmernej verejnosti sa nám zdalo byť múdrejšie sumca previesť na iné, iba pre nás známe miesto. Obávali sme sa totiž, že závistlivejší rybári počas noci našu korisť pustia na slobodu, ešte predtým, ako by sme ju stihli odfotiť a zdokumentovať. Podarilo sa nám sumca dostať do bezpečia a vtedy sme sa stali svedkami takých udalosti, že mi z toho ešte aj teraz behajú zimomriavky po chrbte. To miesto poznáš aj ty, je to prístav s uzavretým zálivom, ktorý s riekou spája krátky kanál. Pri vnútornej prítokovej časti, ktorá je osvetlená lampami, sme spozorovali veľkú aktivitu rýb, a jednoznačné zvuky loviacich sumcov. Nemohli sme uveriť vlastným očiam. Mohutné sumce, ktoré prichádzali zo všetkých strán, obkľúčili húf unikajúcich cefal a nerušene hodovali pred našimi očami. Celé to divadlo, ktoré trvalo viac minút, bolo na dohodenie, ale už nám neostala sila využiť to.
Myslím si, že veľmi ste si neoddýchli.
Po tom, čo sme sa s rodinou podelili o zážitok, som vôbec nemohol zaspať. Zavolal som viacerým kamarátom a znova, a znova, som si pripomenul prežité dobrodružstvo. V posteli som sa iba prehadzoval a nemohol sa dočkať rána.
Ako prebiehalo váženie?
Jóži zariadil, aby sme úlovok mohli zaniesť na blízku farmu úhorov a na ciachovanej váhe ho presne zmerať. S bratom sme zašli do prístavu a Jóži nás s autom čakal pri protiľahlom brehu. Ryba sa tešila dobrému zdraviu. Ledva sme ju dokázali vytiahnuť na hladinu, skoro sa musela znovu zdolávať. Rybu sme z vody ani nevyzdvihli. Kým sa Gyula s nami preplavil na druhú stranu rieky, ja som ju držal na krátkom vodidle. Sumca sme vytiahli na veľkú plachtu a spoločnými silami ho naložili do auta. Rýchle sme zašli na farmu, kde nás talianski zamestnanci privítali veľmi srdečne. Umyli rybu od bahna a pomohli nám ju položiť na váhu. Displej digitálnej váhy sme sledovali s otvorenými ústami. Ten sa ustálil na 135 kilogramoch. Naša radosť bola neopísateľná a začali sme hulákať. Rýchlo sme zhotovili zopár snímok a náhlili sa naspäť k vode. Ryba celú procedúru znášala veľmi dobre.
Bolo jednoznačné že ju pustíte na slobodu?
Tu nebolo čo riešiť, to bolo jasné. Po celú dobu sme dávali obrovský pozor, aby sme jej čo najmenej ubližovali.
Okamžite ste ju pustili?
Nie, veď fotky boli zhotovené zatiaľ iba pri vážení a rodina ju ešte vôbec nevidela. Na dvoch člnoch sme sa splavili na blízku plytčinu. Tam nás už odprevadili aj moja manželka Judit, náš štvorročný synček Atila a aj bratova priateľka. Tu sme urobili fotky a aj videonahrávku. Po skončení týchto procedúr nadišla chvíľa rozlúčky.
Mal si nejaké prianie predtým, než ste pustili sumca na slobodu?
Rybe som povedal iba toľko, že ju púšťam na slobodu, aby aj synček mal raz možnosť popasovať sa s ňou.
Aké bolo zamávať obrovi na rozlúčku?
Sumec znášal celé divadlo veľmi dobre. Na slobodu sa dostal v úplne dobrom stave. Moje pocity sú ťažko opísateľné. Každému prajem aby to prežil čo možno najčastejšie, lebo iba tak bude príbeh úplný. Je dobré vedieť, že má zmysel sa sem opäť vrátiť, veď o pár rokov táto ryba môže dosiahnuť hoci aj 150 kíl.
Úprimne ti gratulujem k tvojmu úspechu. K tomu, že si rozmýšľal a aj si konal správne. Táto správa môže byť veľmi nápomocná pri posudzovaní maďarských rybárov, ktorí nemajú v Európe najlepšiu povesť. Jednu veľmi dôležitú otázku som ti ešte nepoložil. Aký výstroj si používal pri tomto nevšednom súboji?
Myslím si, že neodmysliteľnou súčasťou úspechu je aj správne zostavený výstroj, ktorý pracuje spoľahlivo. Chytal som na klasickú prívlačovú zostavu: trojmetrová udica s vrhacou záťažou 80-120 g, navijak veľkosti 6000 a spletaná šnúra s hrúbkou 0,28 mm. Ako nástrahu som použil vobler.
Zosilňoval si nadväzec prešívaním?
Nie, to som nespravil. Mal som šťastie, že ryba nezhltla hlboko nástrahu, lebo by to bolo pre mňa osudové. Nástrahu som mal pripevnenú do obyčajnej karabínky.
Ak dobre viem, mali ste pred sebou ešte zopár dní. Podarilo sa vám ešte niečo uloviť?
Áno, ja som mal opäť šťastie. Chytil som jedného 9 kg ťažkého sumca. Brat, žiaľ, ostal bez úlovku, ale u Jóžiho sme rezervovali letný dátum a budem mu držať palce.
K tomu už niet čo dodať. Ešte raz vám gratulujem a želám vám ešte mnoho podobných zážitkov. Zvlášť ti ďakujem, že som bol prvý, s kým si sa podelil o svoje zážitky a budem sa snažiť, aby sa tento ojedinelý maďarský úspech čím skôr dostal na verejnosť.
Sen?! Nie, to už je viac ako sen! Jednému úprimnému a šťastlivému mladému mužovi z Maďarska sa to teraz stalo skutočnosťou. Atila latku veru posunul poriadne vysoko a zaslúžene sa dostal na vrchol. Môžeme mu závidieť, môžeme byť naňho hrdí, môžeme byť skeptickí a nedôverčiví, táto príhoda sa môže vysvetľovať a spochybňovať, ale fakty sa zmeniť nedajú. Je to obrovský maďarský úspech, ktorý si veru už veľmi zaslúžil početný tábor prívlačiarov – sumčiarov. Nech je to príkladom a nech je to vyznačená cesta tohto športu, veď sa len zamyslime, keby už konali podobne aj naši predkovia, s akými „matuzalemami“ by sme si mohli zmerať sily aj v domácich vodách.
Nech je to príkladom pre vytrvalosť a odhodlanosť, veď sú to asi najpodstatnejšie pojmy pri love sumcov. Som veľmi rád, že heslom „chyť a pusť“ sa riadi čoraz viac lovcov dravých rýb. Neustály vývoj rybárskych nástrojov a početná prítomnosť šikovných rybárov na brehoch našich vôd môžu spôsobiť úbytok rýb. So správnym rozmýšľaním a konaním má športový rybolov ešte budúcnosť a je možnosť, aby svetlo uzrelo veľa podobných rekordu hodných zážitkov.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.