Dustin Schone a Johannes Dietel – víťazi prestížnych pretekov.
V minulom čísle Slovenského RYBÁRA sme vás informovali o priebehu tréningu na World Predator Classic 2017, ktorý sa konal od 21.6 do 24.6.2017. Zúčastnilo sa ho 42 lodí, 20 kajakov a 250 streetfishingových pretekárov. Teraz sa poďme pozrieť na samotné preteky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Pred pretekmi bolo potrebné previazať nadväzce a lanká na prútoch, skrátiť rozstrapkané šnúry. V pretekoch nesmie nič zlyhať. Moja základná zostava prútov vyzerala nasledovne: 2,1 m prút Shimano Speedmaster s vrhačkou cca 15-25 g na gumy, ktoré som núdzovo používal na menšie voblery a v prípade, že som ich potreboval mať na 2 prútoch. Pletenka 0,10 mm, nadväzec z fluorokarbónu; 2,12 m prút Westin Finesse s vrhačkou 7-21 g na voblery, pletenka 0,12 mm, tenké kvalitné lanko; 185 cm prút na vertikál Westin W6 Vertical Jigging-T QL s vrhačkou 28-52 g. Pletenka 0,10 mm, nadväzec z hrubšieho FC. Tento prút som v prípade potreby používal aj na hádzanie ťažkých gúm, keď som musel rýchlo točiť 2 prúty s gumami; bezbolestná castingová zostava na šťuky. Prút 233 cm s vrhačkou 120-260 g, ktorý som používal na jerky, spinnerbaity, veľké voblery, 25+ cm shady, úhory a ďalšie podobné príšery. V priehradke na náhradné prúty v lodi som mal ešte ďalší prút na Carolina a Texas rig, čo je tiež jedna z mála metód, s ktorou sa dá chytať v trávnatých peklách.
Prvý pretekársky deň sme začali s predpokladom, že sa bude chytať málo rýb a aj niekoľko zubáčov a šťuka budú stačiť na celkom pekný výsledok. V tom sme sa neplietli. Vsadili sme preto na lov zubáčov vertikálnou prívlačou na hlbších miestach 10-14 m, na ktorých sa nám v posledných momentoch tréningu darilo. Plytšie miesta s hĺbkou 1-3 m, ktoré tu bývajú skvelé, totiž posledné dni príliš nefungovali. O prvé chytacie miesto sme však prehrali preteky s inou loďou. Rýchlosť 50 km/h bola málo. Ďalšie lode sme predbehli, ale aj tak to bolo neskoro. Prešli sme preto na druhú stranu priehrady a vsadili sme na dlhý drift rýchlosťou okolo 1 km/h v mieste, kde sa nám darilo v posledný tréningový večer. Asi po hodine chytania zahlásil Martin veľkú rybu na prúte. Nakoniec sa z nej však vykľul podseknutý úhor z hĺbky 13 m.
To by stačilo. Zmenili sme miesto na hrádzky na pokraji 25 jamy, kde sme vlani chytili veľa rýb a aj v tréningu sme mali veľa kontaktov. Miestu dávame dosť času, skúšame chvíľu aj ostrieže, ale zlyháva. Nasledoval rýchly prejazd na zubáčie miesto s hĺbkou 2-4 m, kde sme v tréningu mali najväčšie zubáče. Ale aj to zradilo. Mastíme preto do veľmi prúdneho fleku, navyše naschvál na vrchol prílivu. Tam hneď pri prvom spustení nástrahy vyťahujem zubáča 61 cm. Eufória je obrovská. Veríme, že tu rýchlo urobíme ďalšie 2 zubáče, ale príliv poľavuje a nemáme tu cez niekoľko driftov ďalší záber.
Máme správu, že ostatní príliš nechytajú, každá ryba môže mať cenu zlata. Vieme, že musíme okamžite vsadiť na lov šťúk, ktoré sa nám v tréningu darili. Vieme kam ísť, ale tiež vieme, že hodina popoludní za plného slnka nie je ideálny čas na lov šťúk. Prvé plytké miesto, na ktorom Martin pred pár dňami prišiel o obrovskú šťuku a vytiahol na ňom ďalšie šťuky tiež rybu neprináša. Prechádzame na druhý koniec priehrady. Chytáme metódou „kilometers“ – teda rýchlym driftom v trávach, ktoré často dosahujú až nad hladinu. Tu to v tréningu tiež išlo. Spinnerbaity, jerky a nástrahy Texas rigu sú našimi najlepšími priateľmi. Tentoraz však zatiaľ bez kontaktu. Po chvíli sa musíme vracať do cieľa, ale tak, aby sme mali ešte chvíľu na test jedného skvelého zubáčového miesta. To nám však zabrali vlaňajší šampióni, a tak skúšame dobrú chytaciu hĺbku v blízkosti. Po 15 minútach je však koniec.
Šesť tímov nechytilo žiadnu rybu, ale náš zubáč stačí iba na priebežné 33. miesto. Všetky tímy spolu chytili tento deň 99 dravcov. To je asi štyrikrát menej ako vlani. Z toho 65 zubáčov, 19 ostriežov a 15 šťúk. Najúspešnejšia bola Daniela Schafer a Pierre Johnen, ktorí chytili 3 zubáče od 66 do 73 cm, šťuku 75 cm a 51 cm ostrieža! Mika Vornanen chytil 100 cm šťuku (na obrázku) a Willem Stolk dokonca 120 cm krokodíla. Dokážu však uloviť veľké šťuky aj v ďalšie pretekárske dni?
V druhý pretekársky deň ráno vial mierny vietor a my sme sa vybrali na druhú stranu než väčšina lodí do plytčín, kde sme nasadili voblery a rýchlym driftom (2 km/h) kontrolovaným autopilotom po hrane, kde končia trávy, sme hádzali voblery. Mali sme v pláne málo jazdiť a veľa hádzať. Ja som mal jeden záber, ale nepremenil som ho. Po dvoch hodinách sa rozhodujeme pre zmenu a ideme drviť plyčinu uprostred priehrady. Je tu kalnejšia voda, všetko sa javí ako miesto maximálne na zubáče, ale prekvapivo po chvíli vyťahujem 43 cm ostrieža. Uff!
Pokračujeme v drifte. Vietor zosilňuje. Na sonare vidíme toľko rýb ako sme tu na hĺbkach 1,5 – 4 m videli naposledy vlani. Voblery prispôsobujeme hĺbkam a o ďalšiu hodinu Martin vyťahuje 59 cm zubáča. Vieme, že tu sú ďalšie a hneď nasledujúcim driftom triafam na plytko hrkajúci vobler ďalšieho 58 cm zubáča. Intenzita vetra zosilňuje. Sme za ním mierne schovaní, ale aj tak to začína byť šupa. V oblasti je niekoľko búrok, ktoré sa krútia okolo priehrady. V ďalšom drifte sme okolo 13. hodiny stále na rybách. Na dve nahodenia mám dva zábery, pri kontrole nástrahy, bohužiaľ, zisťujem, že sa mi na menšom crankbaite zamotali do seba trojháčiky. To sa vám stane tak raz za 10 000 nahodení, ale bez háčikov sa ryba nedá chytiť. Škoda, ďalšia ryba by nás posúvala dosť vysoko. Hádžeme v plnej koncentrácii a frekvencii. Po stovkách hodov a všetkých predchádzajúcich dňoch sa už dostavuje únava. Ale pre tú tu nie je priestor. Vietor sa už mení v paľbu a zrejme vyfúkal ryby z plytčiny, pretože na ďalšie 2 drifty nemáme kontakt.
Rozhodujeme sa preto zariskovať a vyrážame skúsiť na západný vietor vertikálnu prívlač. Sú tu tak 2 m vlny. Toto by sme s vlaňajšou loďou nedali. Predný motor ide na plný výkon, obaja zase chytáme pricapení k sebe vzadu. V diaľke vidíme ženúcu sa búrku a do prístavu 10 km. Opäť ideme v režime chyť alebo zomri. Záber však neprichádza. Keď už je búrka dosť blízko, rozhodujeme sa priblížiť k prístavu a chytať na plytčine cca 2 km od nej.
Ozývajú sa hromy a svietia blesky. Ostatné posádky na nás mávajú, že boli preteky kvôli vlnám 45 minút pred koncom ukončené. Mastíme teda do prístavu, ale pri vjazde sa od hlavného marshalla dozvedáme, že posádkam bolo iba odporučené vrátiť sa do prístavu, ale stále nie je zakázané chytať. Okamžite otáčam loď a ideme zase do vĺn. Na vode zostalo asi 10 lodí, chytáme neďaleko od seba. Asi 10 minút pred koncom mám na prúte ďalšiu rybu, ale padá. Taká je rybačka. Potom mastíme do prístavu, za jeho stenou si dávame „placáka“. Sme v bezpečí. Prvýkrát od raňajok rýchlo hltáme po ceste cez marinu niečo na jedenie. Vieme, že sme vedeli chytať oveľa lepšie, ale po včerajšom trápení je to slušná záplata.
Tento deň sme skončili na 15. mieste. Všetky tímy spolu chytili v tento deň 88 dravcov. Z toho 53 zubáčov, 22 ostriežov a 13 šťúk. Nikto z predchádzajúcich šampiónov WPC nechytil v tento deň ani rybu! Markku Tiusanen a Kimmo Manttari utopili predný motor a stratili veľmi veľa času inštalovaním nového. Luc Coppens a Jeremy Staverman stavili na nevhodnú stratégiu (rovnako ako my včera na vertikálnej prívlači) a prvýkrát v histórii ich spoločného pretekania boli bez ryby.
Najlepšie zachytali Daniel Ressel a Gregor Babiarz z tímu Lowrance/Hybrida Lures, ktorí chytili zubáče 70, 67 a 66 cm, ktoré korunovali 88 cm šťukou. Vďaka tomu sa stali s veľkým náskokom vedúcim tímom aj celkovo. Dosť zubáčov bolo chytených na pelagic. Napríklad Daniela Schafer s Pierrom Johneneom zachránili svoj deň práve vďaka pelagic sharpshootingu v hĺbke 5-8 m nad 20 m hĺbkou.
Bol tu posledný deň pretekov v znamení veternej smršte a silného dažďa. Ranný prejazd na protiľahlú stranu, odkiaľ sa kvôli vetru štartovalo, bol brutálny. Ostatné lode rozbíjali veľké vlny, ale vďaka Finvalu 505 sme to zvládli. Hneď potom sme sa vrátili k ostrovu uprostred priehrady, kde sme stavili na cca 300-hektárovú zónu trochu za vetrom, kde v minulých dňoch bolo veľa zubáčov a ostriežov. Päť hodín sme ju rôznymi nájazdmi a s rôznymi nástrahami driftovali s jedným záberom. Až potom sme zariskovali a vyrazili na vietor. Elektromotor bežiaci na plný výkon nás však nebol schopný udržať ani na mieste. Po polhodine sme to vzdali a vrátili sa za ostrov, kde Martin chytil na x-krát predriftovanom mieste ostrieža 42 cm. Aspoň nejaká záplata!
Tento deň boli chytené ďalšie 4 šťuky cez meter. Túto 107 cm šťuku ulovil tím Christopha Huwartsa a Philippa Neuvilla, ktorí celkovo skončili na 2. mieste. Posledný deň súťaže vraj so smolou stratili 2 zubáče a veľkého ostrieža. Inak sa mohli umiestniť ešte lepšie. Taký je však pretekársky rybolov.
Hneď potom sa nám vybili batérie predného motora a bolo jasné, že nebrzdené drifty rýchlosťou 4 km/h žiadnu hitparádu neprinesú. Batérie, mimochodom, vybili prakticky všetky tímy. Niektoré už po 2 hodinách lovu. Tesne pred koncom pretekov sme vyrazili proti veľkým vlnám do prístavu. Toľko vody v lodi sme asi nikdy nemali, niektoré lode mali však väčšie problémy. Našťastie došli všetky. Jeden ulovený ostriež stačil iba na celkové 27. miesto. Pred pretekmi sme, samozrejme, verili v oveľa lepší výsledok. Veľmi špecifické podmienky s neaktívnymi rybami v hĺbkach alebo extrémnych plytčinách nám však nesedeli. Nazbierali sme veľmi veľa skúseností a zážitkov. Bola to výborná akcia, ktorá vás posúva ďalej.
Luc Coppens a Jeremy Staverman z Westin tímu potvrdili posledný deň svoje kvality úlovkom jediného „full house“ v priebehu WPC (ostrieže: 45, 41, 40 cm; zubáče: 58, 56, 45 cm; šťuka: 107 cm!). Opýtali sme sa Jeremyho, čo zmenili v porovnaní s predchádzajúcim dňom, keď boli bez úlovku: „Jedna z mála výhod toho, že nechytíte žiadnu rybu je, že viete, čo nemáte robiť. Vedeli sme, že turnaj nemôžeme vyhrať, ale nechceli sme odchádzať s hanbou. Našou stratégiou bolo chytať na hĺbkach 3-6 m, kde sme nechytali v predchádzajúcich dvoch dňoch. Chytali sme s nástrahami Westin Shad Teez 9 až 12 cm, čo skvele zafungovalo. Už po 5 hodinách pretekov sme mali 3 ostrieže a 3 zubáče, ale neboli veľké. Rozhodli sme sa vrhnúť na lov šťúk miesto zväčšovania zubáčov. Podmienky boli ideálne na lov veľkých šťúk v plytčinách, samozrejme, na náveternej strane. Za takýchto okolností najradšej používame spinnerbaity Westin Monster Vibe 65 g. Plán vyšiel a 107 cm krokodíl bol odmenou.“
Christian Wieneke z Lowrance tímu chytil v posledný deň pretekov vertikálnou prívlačou dokonca 90 cm zubáča. Všetky tímy dokopy chytili v tento deň 88 dravcov. Z toho 53 zubáčov, 22 ostriežov a 13 šťúk.
Daniel Ressel a Gregor Babiarz, ktorí pred posledným dňom viedli, chytili 88 cm šťuku a stratili pri lodi niekoľko zubáčov, čo ich stálo víťazstvo v súťaži. Nakoniec skončili na 5. mieste. Pekná 106 cm šťuka sa podarila posádke Nicholas Boldo a Ludovic Pinchede.
Hrdinami dňa boli Dustin Schone a Johannes Dietel, ktorí chytili 3 ostrieže 50, 44 a 44 cm a zubáča 70 cm, vďaka čomu sa stali víťazmi World Predator Classic! Väčšinu posledného dňa chytali vďaka vybitým batériám iba pomocou driftovacieho vreca. Veľa času hádzali s nástrahou 360 GT Storm tak, že iba škrtala o vrcholce tráv.
Streetfishingovú kategóriu vyhral Fabian Graefe z Nemecka. Medzi statočnými kajakármi vyhral Salah el Barbouchi z Maroka.
Trofej za najväčšiu šťuku bral Willem Stolk. Preteky boli, mimochodom, skvele zorganizované aj vďaka novému hlavnému rozhodcovi Gary Palmerovi. Už teraz sa tešíme na ďalší rok, keď sa preteky zrejme presunú do Švédska, alebo Poľska.
TOP 10
1. Dustin Schone-Johannes Dietel (Nemecko)
2. Christophe Huwarts-Philippe Neuville (Francúzsko)
3 Janis Skrabans-Vitalijs Karpenkovs (Lotyšsko)
4. Daniela Schafer-Pierre Johnen (Nemecko)
5. Marcel Asbroek-Nils Gabsa (Nemecko)
6. Daniel Ressel-Gregor Babiarz (Nemecko)
7. Tomasz Krysiak-Robert Policha (Poľsko)
8. Ari Paataja-Pekka Laitinen (Fínsko)
9. Helmut Schoddel-Michael Weber (Nemecko)
10. Franz Bodum-Kris Broeckx (Dánsko)
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.